reklama

Starať sa o seba v ústavnej starostlivosti

Jedným z dôvodov odoberania detí z rodín a ich umiestňovania do ústavnej starostlivosti je to,že sa ich blízki nechceli, nevedeli, či nedokázali o ne postarať. Tu sa nanovo tieto deti učia starať sa o seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zanedbaná, alebo nesprávna starostlivosť a jej dôsledky pre deti

Mnohé deti nezažívajú šťastne detstvo, ale, v dôsledku narušeného rodinného prostredia, viaceré ťažké životné situácie. Starostlivosť o tieto deti je zanedbávaná vo viacerých ohľadoch. Dlhodobý výskum medzi rodinami, ktoré zanedbávajú starostlivosť o dieťa (Gaudin a kol., 1996) ukázal, že tieto rodiny sa vyznačovali zlým zvládaním chodu domácnosti, absenciou rodičovskej autority, zdravotnými problémami rodičov, problémami pri riešení konfliktov, nízkou súdržnosťou a nízkou schopnosťou vyjadrovať pocity. Mnohé z týchto detí bývajú umiestňované do ústavnej, alebo náhradnej rodinnej starostlivosti z dôvodu patológie rodinného prostredia, alkoholizmu, resp. inej závislosti rodičov, domáceho násilia, zanedbávania, alebo zneužívania dieťaťa, chudoby, alebo zlého, či nefunkčného systému podpory rodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyňatie dieťaťa z nefunkčnej rodiny a jeho umiestnenie v zariadení ústavnej starostlivosti sa riadi legislatívou, ktorá v prípade Slovenska pracuje s jednoduchými pojmami ako je zanedbávanie, narušenie alebo ohrozenie výchovy dieťaťa. V skutočnosti, keď hovoríme o príčinách, tak ide o viacero faktorov na viacerých úrovniach, ktoré sa spolupodieľajú na umiestňovaní detí do ústavnej starostlivosti. Príčiny môžu byť na individuálnej úrovni, na rodinnej, príbuzenskej úrovni, na úrovni komunity, napr. miestnej chudoby ako aj na spoločenskej úrovni (napr. slabá podpora rodín, ktoré majú z rôzneho dôvodu vážne problémy so zabezpečením starostlivosti o deti a ich výchovy).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ústavná starostlivosť

Podľa štúdie uskutočnenej organizáciou Eurochild (2010) v 30 európskych štátoch je zhruba milión detí umiestnených do rôznych typov náhradnej rodinnej starostlivosti (čo je 1% tejto populácie). Na Slovensku je toto číslo ešte vyššie a to 1,4% celkovej populácie detí (Fico, 2015).

V súvislosti s ústavnou starostlivosťou detí sa opakovanie otvára otázka, či umiestnenie do zariadenia ústavnej starostlivosti je pre dieťa prospešné. Existujú štúdie, ktoré poukazujú na to, že ústavná starostlivosť má opačné výsledky, než aké sú očakávané, konkrétne, že napr. nedostatočne chráni pred násilím, týraním a zneužívaním (Kendrick, Hawthorn, 2012). Výskumy medzi mladými ľuďmi po odchode z ústavnej starostlivosti poukazujú na to, že sú títo mladí ľudia viac než bežná populácia ohrození bezdomovectvom, delikvenciou, nezamestnanosťou, majú častejšie zdravotné problémy a stávajú sa rodičmi v mladom veku. Monitorovanie životných udalostí detí po opustení zariadenia ukázalo, že viac ako polovica z nich spáchala priestupky a mnohí i opakovane a závažne porušili zákon (Eurochild, 2010). Výnimkou zrejme nie je ani ústavná starostlivosť na Slovensku. Štúdia sledujúca životné dráhy dievčat po odchode z reedukačných centier na Slovensku ukázala, že tieto dievčatá majú problémy s užívaním návykových látok, s nadväzovaním trvalejších sociálnych a partnerských vzťahov a riešením každodenných životných situácií (Lukšík, 2013). Problémom je tiež to, že sa nedarí sanovať pôvodné rodiny, z ktorých boli deti vyňaté a teda ani ich návrat do týchto rodín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Popri uvedených prevažne negatívnych stránkach ústavnej starostlivosti existujú aj dôkazy o pozitívnom vplyve ústavnej starostlivosti na deti a mladých ľudí (Škoviera, 2011). Pri kvalitnej práci s deťmi si tieto môžu osvojiť nové, efektívnejšie stratégie správania a spracovať zranenia a traumy (Kratochvíl, 2009).

Dve koncepcie starostlivosti o seba

Keď sa povie „starať sa o seba“ v súčasnom bežnom význame sa tým myslí staranie sa o svoj zovňajšok, zdravie, životosprávu, pozitívne pocity a zážitky. Takýto obraz k nám prichádza z konzumného a voľnočasového priemyslu. Súčasné koncepty starostlivosti o seba môžeme hľadať v starogréckej tradícii. Podľa niektorých autorov súčasný koncept starostlivosti o seba, na ktorom je postavená aj ústavná starostlivosť, vychádza zo Sokratovského a delfského ideálu vo význame sebapoznania a sebaovládania. Na druhej stane tu je aj hedonistický dionýzovský ideál, v ktorom sa staranie o seba zameriava na telesnosť, vonkajšie rozpoznávacie znaky a prináležanie ku skupine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Delfský nápis "poznaj sám seba" bol v antickej dobe považovaný za imperatív, ktorého nasledovanie tvorilo podstatnú časť dobrého života. Poznať sám seba bolo nutnosťou pre kohokoľvek, kto chcel žiť cnostne a dobre. Staranie sa o seba v Sokratovskom význame znamenalo starať sa o telo a ešte väčšmi o dušu, pričom duša bola stotožnená s rozumom. Ideálom bolo, aby rozum získal nadvládu nad telom, vášňami a žiadosťami. Múdrosť bola podľa Sokrata najvyšším dobrom, múdrosť sa najčastejšie spájala s rozvážnosťou a so sebapoznaním. Správne mohol konať len ten, kto ovládal sám seba, bol rozvážny a poznal sám seba. Dôležitou podmienkou sebapoznávania bola zdržanlivosť (Wollner, 2010).

Na starostlivosť o seba sa však možno pozerať aj z inej historickej perspektívy, ktorá má tiež svoj pôvod v starovekom Grécku. Kult okolo boha Dionýza sa vyznačoval neviazanosťou a zameraním na intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým tancom, výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú identitu a ponárali sa do svojho animálneho nevedomia. Dionýzovský kult sa vyznačoval otvorenosťou zážitkom, zábave, radosti. Jeho vyznávači sa neusilovali brať život príliš vážne a nesnažili sa ľudí a udalosti príliš ovládať. Odporúčalo sa život spokojne užívať a odovzdávať sa mu plnými zmyslami. Cieľom života nemalo byť ovládanie behu sveta, spoločnosti ani života iných, ale otvorenosť a citlivosť k svetu vecí a ľudí a radosť z nich (Šulavíková, 2006).

Aká je starostlivosť detí a mladých ľudí o seba v ústavnej starostlivosti a po jej opustení?

Ako sme uviedli vyššie, do ústavnej starostlivosti sa dostávajú detí, ktoré boli zanedbávané, resp. starostlivosť o ne nebola adekvátna. Jedným z dôvodov ich umiestnenia do takýchto zariadení je, aby sa naučili starať sa o seba. Aké formy starostlivosti o seba teda nachádzame v ústavnej starostlivosti? Aká ústavná starostlivosť vedie k vyššej kvalite života a starostlivosti o seba po odchode zo zariadení?

Keď sme analyzovali starostlivosť o seba mladých ľudí umiestnených v ústavnej starostlivosti (Lukšík, nepubl.1) ukázalo sa, že sa v nej dajú identifikovať tak znaky sokratovskej, platónskej, ako aj dionýzovskej tradície. Starostlivosť o seba v rámci sokratovskej, platónskej tradície znamená najmä samostatné sebaobslužné činnosti , čiastočne sebakontrolu, nezávislosť, plánovanie, uvážené hospodárenie a rešpektovanie pravidiel dospelého sveta. Starostlivosť o seba v rámci dionýzovskej tradície znamená najmä starostlivosť o vonkajšiu sebaprezentáciu (kozmetika, oblečenie a pod.), ale tiež spolupatričnosť, užívanie si okamžitých potešení, vybíjanie a nabíjanie energie a pod.

V prístupe odborných pracovníkov k starostlivosti mladých ľudí o seba sa rovnako prejavili obidva zmienené prístupy. V rámci sokratovskej tradície a modernej koncepcie starostlivosti o seba sme identifikovali dôraz na pravidlá, na plánovanie budúcnosti a smerovanie k samostatnosti, na racionálne postupy podľa predpisov. V rámci dionýzovskej tradície a postmodernej starostlivosti o seba sme zase identifikovali dôraz na prežívanie prítomnosti, vzájomnosť, zdieľanie a intuíciu.

Ukazuje sa, že niektoré zariadenia ústavnej starostlivosti dokážu lepšie pripraviť mladých ľudí na odchod z ústavnej starostlivosti. Boli to zariadenia, v ktorých bol vytvorený priestor pre samostatnosť, plánovanie budúcnosti a kde bol dôraz na ukončenie vzdelania. Vyznačovali sa ústretovou starostlivosťou, ktorá bola náhradou rodičovskej lásky. Dôležité boli tiež vzájomná pomoc a opora medzi mladými ľuďmi v zariadení, prítomnosť aspoň jednej blízkej dospelej osoby, rešpektovanie pravidiel v zariadení, vytvorený osobný priestor a možnosť odreagovania sa pri voľnočasových aktivitách (Lukšík, nepubl.2). Mladí ľudia po odchode z týchto zariadení sa vyznačovali tým, že si vedeli vytvoriť, udržať, zveľaďovať partnerský vzťah, prežívať každodenné radosti, zveľaďovať podmienok na bývanie, rozvíjať koníčky. Vedeli si tiež finančne zabezpečiť domácnosť, rodinu, pomáhali ďalším deťom z ústavnej starostlivosti. Mali schopnosť zvládnuť samotu po odchode zo zariadenia, spolupatričnosť, tímový duch, zodpovednosť, obozretnosť, cieľavedomosť, odolnosť a udržiavali si podporné vzťahy s personálom zariadenia.

Autor: Ivan Lukšík (člen OZ Prevencia AD)

Vznik tohto textu bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0368-12.

Použité zdroje:

Eurochild 2010. Children in alternative care – National surveys. 2nd edition. Brussel : Eurochild.

Gaudin, J.G., Polansky, N.A., Kilpatrick, A.C., Shilton, P. 1996. Family functioning. In: Neglected families. Child Abuse and Neglect, 20, 4, 363 – 377.

Kendrick, A., Hawthorn, M. 2012. National confidential forum for adult survivors of childhood abuse in care: Scoping project on children in care in Scotland,1930 – 2005. Prístupné: http://www.survivorscotland.org.uk/downloads/1343290344-Scoping%20Report%20final%20June%202012%20v2.pdf(accessed 4 November 2012).

Kratochvíl, S. 2009. Skupinová psychoterapia v praxi. Praha: Galén.

Lukšík, I. 2013. Životné dráhy mladých ľudí po odchode z reedukačných centier – stratégie zvládania ťažkých životných situácií, správa, Bratislava: Iuventa.

Lukšík, I., nepubl.1. To care for themselves in residential care, pripravované do časopisu Sociální studia, monotematické číslo: Children in care work research: formulating a new agenda.

Lukšík, I. 2016. Kultúra zariadení ústavnej starostlivosti a kvalita života mladých ľudí po odchode zo zariadení, In: L. Hargašová: Zo zariadenia do samostatného života: Inovácie ústavnej starostlivosti a kvalita života po odchode zo zariadenia. Zborník z konferencie, Hotel Orava, Srňacie, 17. – 18. 5. 2016, Pezinok, Prevecia AD.

Škoviera, A. 2011. Prevýchova. Úvod do teórie a praxe. Bratislava: FICE.

Šulavíková, B. 2006. Ideál „dobrého života“ z osobnej perspektívy. Filozofia, 61 (4) s. 295 – 308.

Wollner, U. 2010. Starostlivosť o seba v Xenofóntovom diele Memorabilia. In: V. Suvák (ed.) Sebapoznanie a/ako starosť o seba. Prešov: Acta Facultais Philosophicae Universitatis Prešoviensis, s. 32 – 78. 

OZ Prevencia AD

OZ Prevencia AD

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

OZ Prevencia AD vzniklo v r.1990, ako jedno z prvých po revolúcii na Slovensku. Revolúcia priniesla zmeny vo všetkých oblastiach života a zákonite kládla i vysoké nároky na človeka, naučiť sa tieto zmeny prijímať, prispôsobovať sa im a vedieť ich zvládať. Okrem pozitívnych zmien v našej spoločnosti priniesla revolúcia i niektoré negatíva, ako sú nárast drogových závislosti, gambling, HIV/AIDS, šikanovania a pod. Práve táto skutočnosť v nás vyvolala potrebu venovať týmto javom zvýšenú pozornosť a prostredníctvom našich aktivít sa snažiť predchádzať ich šíreniu na regionálnej úrovni. OZ Prevencia AD poskytuje workshopy a vzdelávania pre žiakov a žiačky, učiteľky a učiteľov. Združenie uskutočňuje výskum a venuje sa pomoci miestnej rómskej komunite. Webová stranka združenia je www.prevenciaad.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu