Výchova, starostlivosť a vzdelanie pre deti a mladých ľudí v náhradnej starostlivosti

Autor: OZ Prevencia AD | 5.1.2018 o 11:00 | (upravené 5.1.2018 o 11:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  423x

Medzi odborníkmi sa vedú diskusie o to, či je pre deti v náhradnej starostlivosti dôležitejšia  výchova, alebo starostlivosť. My argumentujeme v prospech komplexnejšieho riešenia, ktoré zahŕňa výchovu, starostlivosť a vzdelávanie.

Na Slovensku je v súčasnosti približne 1,3% detí v náhradnej starostlivosti, t.j. štátom garantovanej, štátom realizovanej, resp. podporovanej starostlivosti o deti, o ktoré sa ich rodičia nemôžu, nevedia, alebo nechcú starať. Medzi odborníkmi sa vedú diskusie o to, či je pre tieto deti potrebnejšia  starostlivosť, alebo výchova. Podľa jednej skupiny odborníkov je dôležité  zabezpečiť pre tieto deti náležitú starostlivosť, ktorá bola zanedbaná zo strany biologických rodičov. Podľa druhej skupiny odborníkov  je pre tieto deti prvoradá výchova. V tomto texte argumentujeme, že komplexná starostlivosť aj výchova sa často prelínajú a že popri nich je potrebné brať do úvahy ešte vzdelávanie.  Starostlivosť výchovu a vzdelávanie navyše vnímame v kontexte kvality života.

 

Výchova, alebo starostlivosť?

 

Jedna  z otázok sporu zástancov starostlivosti a výchovy tkvie v tom, ako sa pozeráme na deti, ktoré sú štátom odobraté rodičom, ktoré sa o ne nevedia, nemôžu, alebo nechcú starať. Ak vychádzame z toho, že ide o deti emocionálne a sociálne narušené, s častými poruchami správania, ktoré potrebujú jasné hodnotové smerovanie, potom je namieste výchova. Ak vychádzame z toho, že dieťaťu, ktoré prichádza z narušeného prostredia je potrebné dočasne poskytnúť dobré materiálne podmienky a vhodné prostredie, prechodnú istotu a bezpečie až do doby, kedy v ideálnom (ale nie častom) prípade, sa dieťa vráti do pôvodnej rodiny, resp. je trvalo umiestnené v nejakej forme náhradnej starostlivosti, tak je dôležitá starostlivosť (rozvinuté podľa Škoviera, 2017).

 

V 90-tych rokoch nastúpil v oblasti náhradnej starostlivosti na Slovensku trend odklonu od konceptu výchovy a postupné zavádzanie konceptu starostlivosti. O tomto konceptuálnom posune svedčí aj legislatívna zmena - presun detských domovov z rezortu školstva pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj premenovanie náhradnej rodinnej výchovy na náhradnú rodinnú starostlivosť, resp. náhradnú starostlivosť.

 

V akademickej a odbornej verejnosti nie je tento trend vnímaný ako jednoznačne pozitívny.  Vytvorilo sa niekoľko táborov, ktoré buď zastávajú pozíciu výchovy, alebo pozíciu starostlivosti. Jednotlivé skupiny organizujú konferencie,  kde si argumentačne posilňujú svoje vlastne pozície, vecná diskusia medzi nimi je minimálna, alebo dosť vyhrotená. 

 

Je tento spor medzi výchovou a starostlivosťou taký zásadný a nezmieriteľný? Nedochádza v jeho vyostrení k zjednodušeniu pohľadov? Nemožno mať jedno aj druhé, rozvinúť jedno aj druhé a hľadať ich prieniky, alebo premostenia? Ako by sme mali nastaviť ústavnú starostlivosť, aby pomáhala kvalite života po odchode detí a mladých ľudí z ústavnej starostlivosti?

 

Komplexnejší pohľad by popri výchove a starostlivosti nemal zabúdať na vzdelávanie 

 

Na prekonanie dichotómie v prístupe k deťom v náhradnej starostlivosti  navrhujeme model, ktorý má tri piliere: výchovu, starostlivosť a vzdelávanie, ktoré zabezpečujú, resp. rozvíjajú tri oblasti kvality života detí: being (bytie), belonging (prináležanie) a becoming (stavanie sa) (pozri obr. 1).    

Obr.1: Tri piliere a tri kvality života detí v náhradnej rodinnej starostlivosti

 

Prvý pilier - starostlivosť

Koncept starostlivosti, ale aj prepracovanú prax starostlivosti nachádzame v anglosaskom prostredí. Podstatné meno care je v angličtine používané v dvoch základných významoch:

 

  1. starostlivosť ako „zabezpečenie toho, čo je potrebné pre zdravie, blaho, udržiavanie a ochranu niekoho alebo niečoho“
  2. starostlivosť ako „podstatná pozornosť alebo uváženie venované činnosti tak, aby bola vykonaná správne, alebo aby sa predišlo poškodeniu, alebo vyhlo riziku“ (English Oxford Living Dictionairies).

 

Uvedené významy prekračujú zúžené chápanie starostlivosti ako zabezpečenia základných potrieb dieťaťa. Starostlivosť v ústavných zariadeniach sa v jej širšie chápanej definícii neobmedzuje len na zabezpečenie základných materiálnych podmienok, ale aj vytvorenie bezpečného, stabilného prostredia rozvíjajúceho zdravé vzťahy (Holden, 2009).

 

Koncept starostlivosti teda možno vnímať komplexne nielen v bežnom živote, ale aj v praxi náhradnej výchovy/starostlivosti, či v iných ústavných zariadeniach. Ak teda záleží na dobrých dôsledkoch starostlivosti o dieťa a pristupuje sa k tejto úlohe zodpovedne a so záujmom, tak v záujme dobra a blaha dieťaťa sa starostlivosť neredukuje iba na naplnenie základných potrieb, ale zameriava sa na celkový rozvoj osobnosti vo viacerých oblastiach – materiálnej, emočnej, citovej, sociálnej, vzdelávacej.

 

Druhý pilier - výchova

Podobne je možno aplikovať viacero pohľadov aj na výchovu. Pozrime sa napr. na charakterovú výchovu. Josephson (2009) zdôrazňuje šesť kľúčových tém charakterovej výchovy. Prvou je dôveryhodnosť, čo v praxi znamená čestnosť, súlad slov a činov, spoľahlivosť a vernosť či lojalitu. Druhou témou je rešpekt, úcta. Najlepším princípom je tu: „Rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe“. Treťou témou je zodpovednosť, sebakontrola a úsilie o dosahovanie čo najlepších výsledkov. Znamená to, že o. i. zvažujeme dôsledky svojich rozhodnutí skôr, ako ich vykonáme. Štvrtou témou je férovosť, t.j. hra podľa stanovených pravidiel, nezískavať výhody na úkor druhých. Piatou témou je láskavosť, ochota, súcit, empatia, altruizmus. Šiestou témou je občianstvo, čo znamená o.i. úsilie napomáhať tomu, aby sa zvyšovala  kvalita verejného prostredia, v ktorom žijem.

 

Tretí pilier - vzdelávanie

Aj keď je vzdelávanie všeobecne považované za podmienku začlenenia sa do spoločnosti, v spore výchova - starostlivosť zostáva na okraji pozornosti. Pritom u detí, ktoré boli umiestnené v ústavnej starostlivosti a ktorým často chýbajú podporné sociálne väzby, je  práve kvalitné vzdelanie jedným z predpokladov uplatnenia sa na trhu práce. Učiteľ, ktorý dokáže vyvolať záujem dieťaťa o čítanie, hudbu, alebo šport môže pozitívne ovplyvniť kariéru dieťaťa v dlhodobej perspektíve po opustení ústavnej starostlivosti (Jackson a kol. 2005). Na druhej strane nízka úroveň vzdelania sa dáva do súvislosti s nezamestnanosťou, dočasnosťou a nízko kvalifikovanou prácou (Fico, 2012).

 

Tri piliere rozvíjajú tri kvality života

Podľa nás za pomoci uvedených troch pilierov v prístupe k deťom v náhradnej rodinnej starostlivosti možno rozvíjať tri oblasti kvality života detí: being (bytie), belonging (prináležanie) a becoming (stávanie sa). Tieto oblasti vyplývajú z tzv. torontského modelu kvality života, (Quality of Life Research Unit, in Bačová, 2008), podľa ktorého sa dobrý život realizuje v troch oblastiach:

1) Being - kto osoba je - existenciálna podstata človeka:

  • fyzické bytie (fyzické zdravie, osobná hygiena, strava, pohyb, oblečenie a celkový fyzický zovňajšok),
  • psychologické bytie (psychické zdravie a prispôsobenie, kognície, nála­dy, sebaúcta/sebakoncept/sebakontrola),
  • spirituálne bytie (osobné hodnoty, osobné štandardy, spirituálne pre­svedčenia).

2) Belonging - zaradenie do sociálneho systému

  • fyzické zaradenie (domácnosť, práca/škola, susedstvo, komunita),
  • sociálne zaradenie (blízki známi, rodina, priatelia, spolupracovníci, susedia a komunita),
  • komunitné zaradenie (adekvátny príjem, zdravie a sociálne služby, za­mestnanosť, vzdelávacie a voľnočasové programy, udalosti a aktivity v komunite).

3) Becoming - sebarozvoj, dosahovanie osobných cieľov, nádejí a ašpirácií

  • praktický sebarozvoj (domáce aktivity, platená práca, školské a dobro­voľnícke aktivity, dosahovanie zdravia a sociálnych potrieb),
  • voľnočasový sebarozvoj (aktivity, ktoré podporujú relaxáciu a redukciu stresu),
  • osobný rast (aktivity, ktoré podporujú udržiavanie alebo zdokonaľova­nie vedomostí a schopností, adaptácia na zmenu).

Záver

Domnievame sa, že vnímanie výchovy a starostlivosti ako dvoch oddelených kategórii v ústavnej starostlivosti ústi do napätia, ktoré odvádza pozornosť od riešenia problému. Rovnako ako pre koncept výchovy, tak aj pre koncept starostlivosti nachádzame vymedzenia, ktoré majú viacero styčných bodov. Pri hľadaní komplexnejších riešení sa navyše vynára potreba kvalitného vzdelania. V prístupe k deťom v ústavnej starostlivosti navrhujeme tri piliere: výchovu, starostlivosť a vzdelávanie. Podľa nás, za pomoci uvedených troch pilierov v prístupe k deťom v náhradnej rodinnej starostlivosti možno rozvíjať tri oblasti kvality života detí: being (bytie), belonging (prináležanie) a becoming (stávanie sa). Koncept kvality života tiež znamená mať na zreteli inštitucionálne, materiálne a sociálne zabezpečenie starostlivosti detí  ako aj to, čo deti vnímajú pre seba ako dobré a prospešné (subjektívna životná pohoda). Zameranie sa na kvalitu života znamená tiež posilniť akcent na spolurozhodovanie detí a mladých ľudí o podmienkach ich starostlivosti, resp. výchovy, podporovať hodnotový sebarozvoj (výchova) a vzdelávaciu kariéru, ktoré môžu byť základom dobrého života. (odbornejšiu verziu tohto článku nájdete in : Lukšík, Hargašová, 2017).

 

Zoznam použitej literatúry:

Bačová, V. et al. 2008. Kvalita života a sociálny kapitál. Prešov: FilF PU.

Fico, M. 2012. Mladí ľudia odchádzajúci z detských domovov a ich uplatnenie na trhu práce. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Dostupné online: <http://www.sspr.gov.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2012/Fico/fico2262.pdf>.

Holden, M. 2009. Children and Residential Experiences. Washington: CWLA.

Jakson, S., Ajayi, S., Quiglley, M. 2005. Going to university from care: Final report of the By Degrees project, London: Institute of Education.

Josephson institute, Character education program. Online: http://charactercounts.org/ In E. omárik, 2009. Reziliencia, výchova, vzdelávanie a podpora rozvoja osobnosti in: E. Komárik (ed.) Reziliencia a nové prístupy k výchove a vzdelávaniu, Bratislava: UK, s. 4 – 11.

Lukšík, I., Hargašová, L., 2017. Môže koncept kvality života znižovať napätie medzi starostlivosťou a výchovou v ústavnej starostlivosti? In Kozoň, A. a kol. Návrat pedagogiky do detských domovov. Trenčín: SPOSOINTE, s. 95 – 108.

Škoviera, A. 2017. Náhradná výchovná starostlivosť a práva dieťaťa v kontexte teórií moci a postmoderny. In Lukšík, I., Škoviera, A., Hargašová, L., Fico, M. Kvalita života detí a mladých ľudí v ústavnej starostlivosti. Bratislava: Veda/Typi Universitatis Tyrnaviensis.

Grantová podpora:

Príspevok mohol byť realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie v rámci projektu Kvalita života a uplatňovanie práv dieťaťa v ústavnej starostlivosti, č. FPXN4QWXS6.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?